Lymfóm

Onkológia” width=
“Bolesť”
“Volnopredajne
“Respiračné

Non-Hodgkinov lymfóm (NHL)

Non-Hodgkinov lymfóm (NHL) je forma zhubného lymfómu (zhubný nádor lymfatických uzlín). Tento termín zahŕňa veľké množstvo rôznych ochorení, od agresívnych, po menej zhubné alebo indolentné (pomaly postupujúce, subakútne) formy. Zhubné lymfómy sú relatívne zriedkavé: približne 5.850 mužov a 6.250 žien v Nemecku ročne ochorie na jednu z mnohých foriem Non-Hodgkinovho lymfómu.

Napriek intenzívnemu výskumu, sú príčiny vzniku lymfómu stále neznáme. Lymfóm nemá žiadne špecifické príznaky, a preto je väčšinou objavený náhodne, napríklad pri rutinnom vyšetrení.

Možné príznaky
Medzi príznaky lymfómu patrí dlhodobý opuch lymfatických uzlín, slabosť, únava a znížená chuť do jedla. Ďalej je to bolestivosť, opuch a zvýšená náchylnosť k infekciám, ako aj častá alebo neustupujúca telesná teplota nad 38 stupňov Celzia, nočné potenie a nevysvetlený úbytok na telesnej hmotnosti (nad 10 % v priebehu šiestich mesiacov).

Diagnostika lymfómu
Pri podozrení na lymfóm, by mal pacient absolvovať komplexné vyšetrenie. Je to dôležité nielen na potvrdenie diagnózy, ale aj na presné určenie formy a štádia ochorenia.

Diagnostika Non-Hodgkinovho lymfómu
Väčšinu diagnostických testov možno absolvovať ambulantne, na špecializovaných oddeleniach nemocníc, alebo na špecializovaných pracoviskách. Hospitalizácia je nutná v prípade, že sa pacientov zdravotný stav náhle zhoršil, alebo je potrebné urýchlené nasadenie liečby.

Anamnéza a vyšetrenie
Anamnéza poskytuje informácie o rýchlosti rastu lymfatických uzlín a nástupe nepohodlia. Počas vyšetrenia sa kladie dôraz na lymfatické uzliny a lymfatické tkanivo v oblasti nosohltanu. Zvyčajne sa pripravujú aj rádiologickė snímky.

Krvné testy
Na vykonanie krvných testov je potrebné odobrať malé množstvo krvi zo žily v oblasti ramena. V prípade zhubného lymfómu dochádza k posunu v pomere červených a bielych krviniek a krvných doštičiek. Pri niektorých typoch lymfómu sa v krvi nachádzajú aj lymfómovė bunky.

Vyšetrenie lymfatických uzlín
Na odhalenie rakovinových buniek je potrebné odobrať uzlinu, a poslať ju na rozbor do vysoko špecializovaného laboratória. Odber a skúmanie vzoriek kostnej drene z oblasti panvy (punkcia bedrovej kosti) je súčasťou výskumného programu. Pri podozrení na lymfóm je potrebné odobrať vzorky aj z interných orgánov.

Lumbálna punkcia
Ak lymfómovė bunky napadli centrálnu nervovú sústavu, možno to zistiť odberom mozgovomiechového moku (pomocou lumbálnej punkcie). Mozgovomiechový mok je odobraný z chrbticového kanála (v lokálnej anestézii). Ak je centrálna nervová sústava zasiahnutá – v prípade veľmi agresívneho lymfómu – bude zahájená špecializovaná liečba.

Posúdenie závažnosti ochorenia
Po určení typu lymfómu, lekári potrebujú ďalšiu diagnostiku na zistenie rozsahu ochorenia.

Zobrazovacie metódy RTG
Ultrazvuk, počítačová tomografia alebo magnetická rezonancia poskytujú snímky, ktoré presne ukážu postihnuté lymfatické uzliny a dodajú lekárom dôležité informácie pre určenie štádia, t.j. rozsahu ochorenia.

Kostná scintigrafia
Ak majú pacienti lymfómové lézie v kostiach, je potrebné vykonať kostnú scintigrafiu s rádioaktívnymi látkami (s nízkou úrovňou rádioaktivity).

Štádium a klasifikácia
Výsledky vyšetrení sú zvyčajne dostupné po niekoľkých dňoch a tvoria základ individuálneho liečebného plánu. Lekári a špecialisti na liečbu lymfómu pracujú s medzinárodne používanou klasifikáciou, ktorá jasne a zrozumiteľne popisuje šírenie ochorenia.

Chronická lymfocytová leukémia (CLL)

Pojem “leukémia” znamená “biela krv”. Vzťahuje sa na abnormálne zvýšený počet bielych krviniek v krvi pacientov. Priemerný vek pre CLL je 65 rokov. Muži sú postihovaní v priemere dva až trikrát častejšie, než ženy. Keďže CLL postupuje pomaly, a zo začiatku spôsobuje minimálne ťažkosti, CLL je často diagnostikovaná len náhodne. Pacienti zvyčajne žijú s CLL niekoľko rokov, bez výrazných zmien v ich každodennom živote.

Chronická lymfocytová leukémia (CLL) je chronickou formou ochorenia, pri ktorej lymfocyty degenerujú. CLL preto nie je klasifikovaná ako leukémia, ale skôr ako typ lymfómu (non-Hodgkinov lymfóm).

Ochorenie ostáva nezistené po dlhý čas
Možné príznaky CLL: opuch lymfatických uzlín, zväčšenie sleziny a pečene, slabosť, únava a strata chuti do jedla. Anémia, bledosť, závrat, zvýšená náchylnosť k infekciám, nevysvetliteľná horúčka a kožné lézie, tiež môžu byť príznakmi ochorenia.

Kvalita života môže byť nezmenená
U niektorých pacientov nie je dĺžka života obmedzená (pokojová forma CLL). V takýchto prípadoch sa používa prístup “pozorovania a čakania”. Len ak choroba vedie k výraznému zníženiu výkonu, alebo sa objavia príznaky, resp. zhoršenie krvného obrazu, je potrebné začať s liečbou.

Liečba CLL
U pacientov s CLL je najdôležitejším cieľom liečby predĺženie dĺžky života, so súčasným zachovaním jeho kvality. Rozhodnutia o liečbe sú teda vykonávané v závislosti od závažnosti ochorenia a želaní pacienta. Podľa závažnosti ochorenia sa používajú metódy: chemoterapia (vo forme tabliet alebo infúzií), protilátky proti lymfómovým bunkám, alebo kombinácia chemoterapie (prípadne vysokých dávok chemoterapie) a transplantácie kmeňových buniek, resp. kostnej drene.

Dôležitosť súbežnej liečby
Vhodná doplnková liečba je dôležitá na zlepšenie kvality života postihnutých a zmiernenie vedľajších účinkov. Väčšinu príznakov je možné zmierniť liekmi, a mnoho pacientov tak nepociťuje vedľajšie, alebo neskoré účinky po liečbe.

Medzi možné neskoré účinky patrí:

  • Únava a vyčerpanosť
  • Úbytok svalovej hmoty (v dôsledku odpočinku a minimálnej fyzickej aktivity)
  • Náchylnosť k infekciám
  • Zníženie plodnosti

Mnohopočetný myelóm (Myeloma multiplex)

Mnohopočetný myelóm, nazývaný aj plazmocytóm, je bežnou formou rakoviny krvi. V dôsledku narušenej funkcie B-lymfocytov dochádza k syntéze myelómových bielkovín, namiesto výroby protilátok. Veľké množstvo myelómových bielkovín sa nachádza v moči a krvi pacienta.

Mnohopočetný myelóm má vplyv aj na kostnú hmotu. Na rozdiel od iných typov non-Hodgkinovho lymfómu, pri myelóme sa myelómové bunky môžu nachádzať v skelete (v kostiach), čo spôsobuje ochorenie podobné osteoporóze, so sprievodnou bolesťou kostí a zlomeninami. Myelómové bielkoviny môžu (v zriedkavých prípadoch) ovplyvniť funkciu obličiek a spôsobovať časté infekcie močových ciest.

Liečba každého štádia je iná
V rannom štádiu ochorenia sa používa prístup “pozorovania a čakania” (t.j. čakanie a sledovanie vývoja ochorenia). Doteraz nebolo potvrdené, že by pacienti, u ktorých sa neprejavujú žiadne príznaky, prosperovali z včasnej liečby, alebo že by sa priebeh ochorenia dal ovplyvniť včasnou liečbou.

V prípade progresívneho ochorenia, alebo ochorenia obličiek v dôsledku hyperkoagulácie (prílišného zahusťovania) krvi, sa používa chemoterapia. V neskorých štádiách ochorenia sú vysoké dávky chemoterapie zväčša kombinované s transplantáciou kmeňových buniek, pri ktorej sú použité pacientove kmeňové bunky (autológna transplantácia). Cytostatické látky v kombinácii s kortizónom možno podávať v tabletkovej forme, ako alternatívu vysokých dávok chemoterapie alebo transplantácie kmeňových buniek.
Nie všetci pacienti s myelómom reagujú rovnako dobre na liečbu. Z dlhodobého hľadiska môže väčšina pacientov očakávať návrat choroby (recidívu), a to aj v prípade, keď prvá liečba bola úspešná, alebo dobre reagujú na lieky.

Súbežná liečba
Doplnková zdravotná starostlivosť je obzvlášť dôležitá pre pacientov s mnohopočetným myelómom. Popri individuálnej liečbe bolesti analgetikami, sa súbežne podáva rádioterapia, aj lieky, aby sa predišlo kostnej rezorpcii. Taktiež je potrebné liečiť náchylnosť k infekciám a anémiu.

Lymfomatózna meningitída

Lymfomatózna meningitída je život ohrozujúca komplikácia lymfómu, pri ktorej rakovinové bunky prenikajú do mozgových blán prostredníctvom miechového moku.

Lymfomatózna meningitída je relatívne zriedkavé ochorenie, je diagnostikovaná približne u 7 – 15 % pacientov so zhubným lymfómom, spravidla iba v neskorých štádiách ochorenia. Celosvetovo lymfomatózna meningitída postihuje približne 10.000 pacientov.

Potreba rýchlej liečby
Lymfomatózna meningitída často nastáva bez počiatočných príznakov, a preto býva diagnostikovaná neskoro, až keď sa dostaví náhla nevoľnosť, zvracanie, bolesti hlavy, bolesti chrbta, paralýza, alebo záchvaty. Rýchle nasadenie liečby poskytne pacientovi úľavu a zlepší prognózu pre zvyšok života.

Ako robiť liečbu čo najpohodlnejšou
Aby bolo možné dosiahnuť postihnuté miesta v mozgu, je potrebné podávať aktívnu látku injekčne, priamo do miechového moku. Existujú nové prípravky, ktoré umožňujú podávanie v dvojtýždňových cykloch.

Články k téme:

Text je určený iba pre všeobecné informácie. Prosím, poraďte sa s lekárom alebo lekárnikom, ak máte nejaké problémy alebo otázky, týkajúce sa produktov.